streda, októbra 31, 2007

Himaláje 1

Ahooooooojteeeeeeeeee
konečne si vyhrievam kosti v Jaipure po týždni chladnejšieho počasia v prekrásnych Himalájach! Idem rovno na vec - kde som bola, čo som videla a samozrejme prikladám aj FOTOČKYYYYYYYYYYY :-)
P.S: nainštalovala som si slovenskú klávesnicu - jeheeeeeeeeej!

Na začiatok
V piatok 19. októbra som vyletela z práce, zbalila svoje "švestky" - veľmi veľmi úsporne a o polnoci sa začal náš výlet do Himaláji. Busom sme šli do Delhi, kde sme ráno o 6 vymenili bus do Amritsaru, čo bola 10 hodinová cesta.
Amritsar
Prvá zastávka na našom 9-dňovom výlete bol Amritsar-u, štát Punjab nad Rajasthanom (miesto môjho pobytu :-) ).

Do Amritsaru sme dorazili v sobotu večer, akurát zapadalo slniečko nad chrámovým komplexom Sikhov...


V Amritsare je obrovský chrámový komplex Sikhov, ktorý vo svojom strede skrýva naozaj krásny a drahý poklad - zlatom obložený, mramorom a drahými kameňmi zdobený chrám uprostred jazera (teda v minulosti jazera, dnes už upravenej nádrže s vodou). Podľa tohto jazera - Amrit Sarovar (bazén nektáru) - dostalo miestne osídlie meno Amritsar.

Tento komplex mal nezameniteľnú atmosféru - bolo tam neskutočné množstvo ľudí, ktorý prišli vzdať hold svätému písmu Sikhov.


Pre Sikhov je príznačná mierumilovnosť, obetovanie sa pre druhých, usporiadaný rodinný život, boj za rovnoprávnosť - žiadne kasty, rozdiely, ... Každý kňaz má rodinu - manželku a deti. Každý chrám sikhov je otvorený pre všetkých bez rozdielu - môžu sa tam vyspať a najesť, nik neočakáva odplatu, ale dary sú samozrejme výtané, bez nich by totiž také kvantum ľudí nemohli nakŕmiť. My sme spali v časti len pre zahraničných turistov, kde sme stretli chalana z Čiech a Izraela, ktorí cestovali osamote, párik z Čínz, Iránca,...


Veľmi zaujímavá bola jedáleň - Langam - 24 hodín otvorená pre všetkých. Pri vchode nás vybavili kovovým tanierom, lyžičkou a miskou na vodu. Potom sme nasledovali prúd ľudí na prvé poschode. Sedeli sme na zemi na úzkych kobercoch jeden vedľa druhého. Jedlo servírovali rýchlosťou blesku. Jeden muž chodil s košom plným chapaties (čapátis - placky z vody a hrubozrnnej pšeničnej múky) a rad radom ich dával ľuďom do rúk. Ďalší muž dával na tácku daal alebo dhal (indický názov pre polené varené strukoviny s hustejšou ochutenou omáčkou) a hneď za ním ho nasledoval ďalší s vedrom so zeleninou. Hm, znie veľmi zvláštne, ale bolo to naozaj úžasné! Dokonca pri nás aj spomalili a daal už "letel" z bližšej vzdialenosti =D Tá atmosféra bola nezameniteľná... muži, ženy, deti, mladí a starí, cudzinci a indovia bok po boku - presne to napĺňa podstatu učenia Sikhov. A jedlo? Najlepšie aké som počas toho týždňa jedla! Napriek ohromnému množstvu, ktoré nonstop varia v obrovských hrncoch, jedlo malo výbornú chuť domácej indickej stravy. Mimochodom, majú tam stroj na výrobu placiek, v priemere ich denne vyprodukujú 60 000!!!

Komplex v okolí Zlatého chrámu je naozaj priestranný, do biela ladený, napriek veľkému počtu ľudí tam bolo cítiť pokoj a kľud! Zbožnosť miestu dodávalo 24 hodinové recitovanie zo svätého písma, čo bolo skôr veľmi príjemný spev za doprovodu hudobných nástrojov! Dokonca som si kúpila dva CD s týmito nahrávkami, no žiaľ nemala som ešte možnosť si ich vypočuť, ale už sa na to trasieeeeeeem :-D


Okrem Zlatého chrámu sme v Amritsare ešte navštívili dva hinduistické chrámy. Jeden bol hinduistická verzia Zlatého chrámu sikhov


a druhý chrám - čiastočne v jaskyni s úzkymi chodbami a množstvom rôznych božstiev. Bol to chrám na oslavu ženy svätice, čo som ešte nemala možnosť vidieť, doteraz som bola len v chrámoch kde skladali poklonu len nadľudským bohom!

A ešte niečo o Sikhoch:

Pred cestou do Punjabu (štát Sikhov) a Amritsaru som toho o Sikhoch vedela menej ako minimum! V Zlatom chráme sa nám prihovoril veľmi príjemný Sikh menom Dav Singh (teda všetci Sikhovia sú veľmi milí) a ukázal nám Zlatý chrám (VIP - previedol nás popri hrozitánsky dlhom rade :-)) a vysvetlil podstatu ich náboženstva.

Sikhov spoznáte podľa 5 znakov:
1. kovový náramok na pravej ruke - väčšinou všetko robíme pravou rukou a náramok je pripomienka, aby nezabudli konať dobro. V minulosti chránil ruku pri boji s mečom.
2. meč - keďže Sikhovia sú bojovníci, ich verným priateľom je meč. V súčasnosti už nebojujú, preto symbolicky nosia jednostranný nôž. Veľa z nich ho naozaj nosí, ale neviem, či všetci.
3. dlhé vlasy schované pod turbanom a dlhá brada - bradu ani vlasy si nestrihajú, pretože je to dar od Boha. Keďže ľuďom prirodzene rastú, musia mať nejaký hlbší zmysel. Turban je v súčasnosti módnejšia záležitosť. Skrýva dlhé do uzla zmotané vlasy. Je z bavlnenej látky dlhej tak 6 metrov. V Amritsare som mala možnosť vidieť ako si každé ráno muži češú vlasy, stáčajú do uzla a obratne za pár minút si vytvoria na hlave veľmi úhladný turban. Nie je vôbec ťažký, je priedušný a Dav povedal, že slúžil ako ochrana hlavy pri boji (v minulosti do turbanu uvazovali kovový kruh v šírke hlavy) a vraj pri meditácii výborne pomáha koncentrovať energiu!
Bradu si niektorí Sikhovia z praktických dôvodov stáčajú a pripevnia konce pod turbanom alebo za pomoci dákej gumičky - neviem presne.
4. hrebienok - na česanie vlasov a brady.
5. šortky ako spodné prádlo - to už teda tak viditeľné nie je :-) ale opäť ide o praktickosť. Keďže Sikhovia sú veľký bojovníci a veľa času strávili v sedle na koni, preto bola dôležitá pohodlnosť a praktickosť spodného prádla.
Dokonca aj niektoré ženy nasledujú všetkých 5 symbolov. V chráme som videla niektoré ženy s oviazanými hore vypnutými vlasmi a malými nožíkmi.

Attari
Druhý deň objavnej cesty sme sa vydali pozrieť slávnostnú výmenú stráži na hranici s Pakistanom. Samotná výmena nebola pre mňa veľmi pútavá, ale skôr to, čo sa dialo okolo. Na oboch stranách boli sedadlá plné na prasknutie, hemžilo sa to farbičkami.... s tým rozdielom, že na strane Pakistanu sedeli ženy a muži oddelene! Celá ceremónia bola ukážkou Indického patriotizmu... deti a dospelí sa predbiehali v rade, aby mohli bežať pred obecenstvom s vlajkou. Na oboch stranách púštali hudbu, ale na indickej to vyzeralo skôr na tanečnú zábavu pod šírim nebom...myslím to v dobrom :-) Páčilo sa mi ich nadšenie, ale trošku som mala pocit, akoby sa obe strany medzi sebou pretekali, kto bude hlasnejšie kričať na slávu ich krajiny :-)

Attari bol pre mňa milý výlet, keďže to bola malá dedinka, okolo polia, zeleň, kľud, čistejší vzduch...
Ejha, dáko som sa rozpísala. Ďakujem za trezilvosť ;-)

6 komentárov:

Marcus povedal(a)...
Tento komentár bol odstránený autorom.
Samo povedal(a)...

Ahooj Jani, suhlasim naaadhera ;), pripomenulo mi to nase cestovanie s Terkou v aprili :). India je uzasna v kazdom case. Opatruj sa a spoznavaj dalej, fotocky su supeer ;).. Marcusovi odkazujem, ze ho plne chapem a sucitim s nim, zazil som to iste, tak prajem plno sil ;). Drzte sa obaja! Jaj a este ta identifikacia pardon... no predsaaa Mato Sames ;) papa

Durka povedal(a)...

Takze Janik...ved ja som uz odpadla za tou oobrazovkou skoro...Riadne veci si uz videla..len to vsetko neobkukaj kym pridem :) Ani si nevies predstavit ako sa tesim ;)
Poriadne si to tam uzivaj a nex fotocky pekne pribudaju.. :)
Sagapo kukla mou Durka

radka povedal(a)...
Tento komentár bol odstránený autorom.
radka povedal(a)...

ahoj Jani!

Pises krasne :-). Spolu s tymi fotkami mam pocit akoby som tam bola s Tebou. Drz sa moja a opet nieco napis, ale davaj si na seba pozor - ta prihoda ranna cesta budom bola teda riadne adrenalinova :-). pa pa Janulik

Anonymný povedal(a)...

It’s actually a great and helpful piece of information.
I am glad that you simply shared this helpful
info with us. Please keep

us up to date like this. Thanks for sharing.
Feel free to visit my blog :: edinoborstva.bosa.org.ua